Home Návody Ako je to so zväčšením astronomického ďalekohľadu
Ako je to so zväčšením astronomického ďalekohľadu Tlač
Napísal užívateľ Peter Zbončák   
Štvrtok, 16 September 2010 07:59

Veľa začínajúcich pozorovateľov nočnej oblohy sa možno pod vplyvom krásnych popisov na krabiciach „astronomických ďalekohľadov" v obchodných reťazcoch ostane v šoku, keď zistí, že na pozorovanie oblohy postačí aj menšie ako napríklad 800 násobné zväčšenie. Na prvý pohľad sa vám môže zdať že ďalekohľad bude menejcennejší, ale zdanie len klame.

Skúsme ísť po poriadku a od základu. Keď stojíte večer vonku s hlavou zaklonenou k oblohe môžete na nej pri dobrých pozorovacích podmienkach uvidieť stovky hviezd, nejakú tú planétu, poprípade Mesiac. Akýkoľvek astronomický ďalekohľad a to aj ten najväčší, ktorý má priemer objektívu porovnateľný s dĺžkou nákladného auta /najväčšie astronomické ďalekohľady majú priemer cca. 10 metrov/ nezväčší žiadnu hviezdu na kotúčik na ktorom sa budú dať pozorovať nejaké detaily. Astronomické ďalekohľady dokážu zväčšiť objekty plošné, to znamená - planéty, Mesiac, Slnko, prípadne hmloviny, galaxie a hviezdokopy. Takže akákoľvek hviezda, samozrejme mimo nášho Slnka, ktoré je veľmi blízko a môžeme ho bez problémov vidieť ako kotúčik aj voľným okom, bude aj v tom najväčšom ďalekohľade vždy bodová. Takže hviezda zostane vždy hviezdou.

Ale vráťme sa k tej večernej oblohe a pohľadu na ňu voľným okom. Pri pohľade napríklad na Mesiac viete rozoznať fázu Mesiaca a rozoznáte tmavšie a svetlejšie útvary na osvetlenej strane /krátery a moria/, prípadne keď je Mesiac tesne po nove môžete vidieť aj neosvetelnú stranu slabo žiariacu odrazeným svetlom zo Zeme - tento jav sa nazýva popolavý svit. Starí čínski astronómovia údajne podľa dobových záznamov dokázali na hranici osvetlenej a neosvetlenej časti Mesiaca, ktorá sa nazýva terminátor pozorovať veľké krátery. Skúste si to pri dobrých pozorovacích podmienkach, možno sa vám to ak máte dobrý zrak podarí.

 

 

Na to, aby ste rozoznali pohodlne na Mesiaci krátery stačí použiť klasický triéder - binokulárny ďalekohľad, ktorý má zväčšenie obvykle pohybujúce sa v rozsahu 7 - 20x. Pri takomto zvčšení a dobrých pozorovacích podmienkach uvidíte napríklad už aj „ušatú planétu", teda Saturn s jeho prstencom, alebo rozoznáte okolo Jupitera jeho štyri najjasnejšie mesiace, ktoré pozoroval už Galileo Galilei.

Ak sa pozriete na Mesiac pri cca. 70 násobnom zväčšení, ktoré vám poskytuje astronomický ďalekohľad, alebo napríklad aj výkonnejší monokulár môžete pozorovať detailnejšie krátery na Mesiaci, uvidíte už detaily na povrchu planét, bez problémov rozoznáte fázy planéty Venuša a Merkúr a napríklad s ochrannou fóliou Astrosolar môžete bezpečne a pohodlne pozorovať slnečné škvrny na povrchu Slnka.

Ak použijete cca. 200 násobné zväčšenie dostávate sa na hranicu užitočného zväčšenia, ktoré sa dá dosiahnuť astronomickými ďalekohľadmi. Pri takomto zväčšení môžete pohodlne pozorovať detaily na povrchu Mesiaca a planét. Priložený obrázok schematicky znázorňuje pohľad do ďalekohľadu pri takomto zväčšení. Rozdielne rozmery planét sú spôsobené tým, že planéty pozoroujeme v jednotlivých častiach roka v rôznych vzdialenostiach od nás a na rôznych bodoch ich dráh. Obrázky preto znázorňujú pohľad pri najmenšej a najväčšej vzdialenosti v ktorých ich môžeme pozorovať.

Čo sa týka pozorovania hmlovín, galaxií a hviezdokôp je situácia trochu iná. Na pozorovanie týchto objektov nepotrebujete veľké zväčšenie, ale čím väčší priemer objektívu. Svetlo sa totižto správa ako voda napríklad pri daždi. Za rovnaký čas Vám do dvoch misiek vedľa seba s rôznymi priemermi naprší viac vody do misky s väčším priemerom. Fotóny svetla sa správajú presne tak isto, čím väčšie zrkadlo použijete tým viac svetla dokážete sústrediť a tým slabšie objekty môžete pozorovať. Na pozorovanie hmlovín a galaxií postačuje úplne zväčšenie do 60 násobného. Ak máte priemer objektívu ďalekohľadu väčší ako 15 centrimetrov môžete presvetlené pozadie nočnej oblohy spôsobené svetlom pouličných lámp eliminovať použitím LPR, alebo UHC-S filtrov. Pozadie, teda obloha sa stmaví a vy budete vidieť objekt na tmavšom pozadí kontrastnejší.

Pri pozorovaní hmlovín, galaxií a hviezdokôp si treba uvedomiť ešte jednu veľmi dôležitú vec. Intenzita svetla v noci je veľmi nízka a ľudské oko vtedy nedokáže vnímať farebne. Preto objekty v ďalekohľade budete vidieť v odtieňoch šedej. Zabudnite preto na krásne plnofarebné snímky z kozmických ďalekohľadov, ktoré snímajú objekt dlhé hodiny. Ľudské oko obnoví obraz na sietnici približne 40 krát za sekundu, takže tým pádom naše oko nemá šancu konkurovať CCD čipom a fotografickým platniam. To, čo uvidíte v astronomickom ďalekohľade voľným okom najlepšie ilustrujú kresby objektov. Pozrite si porovnanie kresby a fotografie objektu od Michala Lachkého, ktorý kreslil objekty cez 25 cm Newtonov ďalekohľad Celestron Starhopper 10" na dobsonovej montáži.

 

 

Pri úvahách o použití zväčšenia pri pozorovaní oblohy treba brať do úvahy viac faktorov. Je síce pravda, že teoretické zväčšenie, ktoré môže dosiahnuť astronomický ďalekohľad je dané približne 2,5 násobkom priemeru objektívu v milimetroch, takže ak máte priemer objektívu 200 mm je maximálne teoretické zväčšenie 500x. Do úvahy musíte brať aj fakt že pozorujete cez určitú vrstvu atmosféry, ktorá je nad vami. Ak sa dívate smerom hore k zenitu je to menej, ak naopak pozorujete objekty nižšie nad obzorom dívate sa cez hrubšiu vrstvu atmosféry. Ak sa dívate z balkóna bytovky tá takisto produkuje, aj ak je zateplená tým najsamlepším zatepľovacím systémom, teplo a toto teplo stúpa smerom hore a spôsobuje pohyb vzduchu. Samozrejme, že neuvažujeme o tom, že by ste pozorovali cez otvorené, nebodaj ešte zatvorené okno z vašej izby! A v neposlednej rade treba brať do úvahy aj to, že ďalekohľad máte poväčšina na prenosnej montáži a tá takisto do určitej miery znižuje použitie veľkých zväčšení.

 

 

Valid XHTML and CSS.