Home Návody Príprava na pozorovanie
Príprava na pozorovanie Tlač
Napísal užívateľ Administrator   
Streda, 12 December 2012 07:35
Pozorovanie môže byť zážitkom alebo utrpením - všetko závisí od toho ako sa naň pripravíte. V tomto článku si priblížime, že čo všetko vám bude treba na jednoduché astronomické pozorovanie.

Úvod

Amatérske astronomické pozorovanie je nepochybne atraktívna a zaujímavá aktivita, ktorou sa mnohí ľudia zaoberajú vo svojom voľnom čase. Nejde pritom len o 'pozeranie sa na hviezdičky'. V skutočnosti, medzi najobľúbenejšie objekty amatérskych astronómov patria Slnko, Mesiac, planéty Slnečnej sústavy a ich mesiace, meteory, kométy, Mliečna Dráha, galaxie, guľové hviezdokopy, reflexné a emisné hmloviny. Skúsenejší amatérski astronómovia zamierajú svoj prístroj aj na dvojhviezdy, asteroidy, premenné hviezdy a slabšie kométy a galaxie. Z tohto vyplýva, že pozorovateľa zaujíma určitá vizuálna charakteristika daného objektu alebo prebiehajúci jav, ktoré sa snaží zaznamenať a poprípade aj vyhodnotiť a uverejniť. Väčšina ľudí, ktorí chcú začať s pozorovaním si kúpi ďalekohľad a myslia si, že majú vyhraté. No po prvom 'pozorovaní' a sklamaní odložia svoj ďalekohľad do poličky a ak ho zo sebou nezoberú na turistiku alebo niekomu nedarujú tak sa už lepšieho využitia nedožije. Iní ľudia sú opačným extrémom - títo si zakúpia drahé atlasy alebo software zo zahraničia, ktoré obsahujú mnohonásobne (100-1000x) viac objektov ako by so svojou pozorovacou technikou dokázali pozorovať. Takéto pomôcky sú veľmi cenné pri špecifických pozorovaniach, no začiatočníka iba zbytočne zaťažujú. Najlepšia je v tomto prípade zlatá stredná cesta. Používajte iba také pomôcky, ktoré využijete. No tak ako na každé iné pozorovanie aj na astronomické sa treba poriadne vopred pripraviť. Nezáleží pritom iba na našom vybavení - rovnako dôležitý je aj náš pozorovací program. Bez neho by sme aj pri akokoľvek priezračnej noci nijaké svetoborné úspechy nedosiahli.

Príprava


V prvom rade si treba uvedomiť, že vzhľadom na ohromný počet vesmírnych objektov nikto nieje schopný pozorovať všetky. Dokonca ani neexistuje taký katalóg, ktorý by obsahoval 'všetky' objekty na oblohe. Aj tie najväčšie katalógy sa musia špecializovať v záujme toho aby boli prehľadné. Z tohto dôvodu, po nejakom tom oboznámení sa z astronómiou, by bolo vhodné ak by sa prípadný záujemca o pozorovanie špecializoval na objekty ktoré ho najviac zaujímajú a ktoré sú v rámci jeho pozorovacích schopností. Nemá žiadnu cenu robiť kvantá povrchných pozorovaní bez zaznamenania - oveľa hodnotnejšími sú detailné pozorovania, ktoré naviac aj zdokumentujeme. Takéto záznamy sú použiteľné aj v budúcnosti. S pozorovania bez záznamu nám zostanú nanajvýš blednúce spomienky. V astronómii máme na výber z množstva kategórií objektov. No ak sa špecializujeme na menej z nich tak dosiahneme lepšie výsledky. Napríklad, amatérsky astronóm venujúci sa premenným hviezdam, planétam a Slnku by to nemal vôbec jednoduché. Premenné hviezdy sa pozorujú v noci za čo najlepších pozorovacích podmienok, najlepšie vždy v tom istom čase a s čo najmenším časovým odstupom - aby výsledný graf bol čo najpresnejší. Pri premenných hviezdach treba brať na ohľad, že nemusia byť viditeľné počas celého roka a tak si treba pozorovanie naplánovať tak aby sme celú periódu odpozorovali podľa možností bez prerušenia. Najvhodnejšie v tomto prípade by boli cirkumpolárne premenné hviezdy. Pozorovateľ by si taktiež musel dopredu pripraviť porovnávacie mapky pre všetky premenné hviezdy na jeho zozname a taktiež denník alebo poznámkový blok, kam si bude zapisovať napozorované hodnoty. Taktiež by musel zobrať do úvahy, že či je celá perióda pozorovateľná jeho pozorovacou technikou, teda, či bude premenná hviezda viditeľná aj v minime. Je veľmi dôležité aby celá perióda bola pozorovateľná tým istým prístrojom. V opačnom prípade by došlo ku skresleniu údajov.
 
V prípade planét je situácia o niečo odlišnejšia. Vnútorné planéty sa dajú pozorovať len po západe alebo pred východom Slnka, nakoľko sa nachádzajú v jeho blízkosti. Planéty sa stále pohybujú v tesnej blízkosti ekliptiky z tohto dôvodu sa periodicky dostávajú do blízkosti Slnka. Planéty sú teda pozorovateľné iba v určitom časovom intervale, ktorý je pri každej planéte odlišný. Pri plánovaní pozorovania planét treba mať tento fakt na pamäti. Najlepšie by bolo ak by sme si vyznačili obdobie pozorovateľnosti v kalendári na celý rok. V prípade Slnka je dôležité robiť čo najviac pozorovaní, nakoľko slnečné škvrny sa menia relatívne rýchlo. Ak chceme aby boli naše pozorovania oficiálne platné a použiteľné, tak treba používať predpísanú techniku. Priemer Slnka na projekčnom papieri tiež musí mať predpísané rozmery. Na pozorovanie Slnečnej fotosféry nám treba asi 30 až 60 minút - podľa toho v akom štádiu aktivity je Slnko. Pozorovanie Slnka netreba veľmi plánovať, len ho treba robiť čo najčastejšie. Sú obdobia, kedy Slnko nevidíme aj celé týždne - napríklad v decembri alebo v januári kedy je často celé Slovensko pod zhruba 1000 m.n.m. zakryté inverznou oblačnosťou. Paradoxne, obloha nad 1000 m.n.m. je v dobe výskytu inverznej oblačnosti najčistejšia nakoľko všetka vlhkosť "leží" v kotlinách.

Amatérsky astronóm pozorujúci premenné hviezdy, planéty a Slnko by teda musel zobrať do úvahy mnoho detailov a údajov ak by chcel dosiahnuť čo najlepšie výsledky. Plánovanie na každý deň by pritom nebolo veľmi vhodné, nakoľko toto sa oplatí najmä pri javoch akými sú zákryty a prechody, ktoré sa nám buď podarí alebo nepodarí pozorovať podľa počasia. Plánovanie na "prelínajúce sa obdobia" je najvhodnejšie. Takto do kalendára urobíme jednoducho čiaru, ktorú pomenujeme napríklad Jupiter. Táto čiara bude prechádzať tými dňami, počas ktorých je Jupiter pozorovateľný. To isté spravíme so všetkými ostatnými objektmi nášho záujmu. Ak je týchto objektov viac, napríklad 100, tak je lepšie spraviť si mesačný rozvrh pozorovateľnosti objektov. V prvom stĺpci je mesiac a v druhom objekty, ktoré sú v danom mesiaci pozorovateľné. Tento systém je o niečo nepresnejší ako ten prvý no o to prehľadnejší. Snáď najlepším riešením by bolo si spraviť v počítači tabuľku s pozorovateľnosťou všetkých objektov, ktoré daný pozorovateľ pozoruje. Výbornou pomôckou pri plánovaní sú buď astronomické ročenky alebo simulátory oblohy pre PC. Pozorovacie tabuľky obsahuje ASTRO 2.0, ktoré si môžete stiahnuť z našej stránky v sekcii software.

Základné vybavenie
 

Presné hodinky sú snáď najpodstatnejšou položkou. Bez nich by pozorovanie bolo nemysliteľné. Kvalitné hodinky taktiež obsahujú stopky s presnosťou 1/10s.

Na jednoduché pozorovanie oblohy toho až tak veľa nepotrebujete. Už s ďalekohľadom o priemere 5cm môžete pozorovať okolo 200 objektov a 70 dvojhviezd. Taktiež pekne zobrazí povrch Mesiaca, niekoľko pásov v atmosfére Jupitera, veľkú červenú škvrnu, Galileove mesiace (Jupiter), prstence Saturna a jeho mesiac Titan. Pozorovať môžete vlastne všetky planéty Slnečnej sústavy (Pluto sa už nepovažuje za planétu). Takýto prístroj je taktiež pomerne mobilný a nevyžaduje veľmi ťažkú montáž, čo oceníte najmä ak máte radi pozorovania v prírode alebo na chate. Veľké prístroje sú vhodnejšie ak máte možnosť postaviť si vlastnú kupolu alebo pozorovateľňu v opačnom prípade sa narobíte pri každom jednom pozorovaní.

Okrem ďalekohľadu však ešte budete potrebovať iné praktické vybavenie, ktoré vám umožní plynulú a rýchlu lokalizáciu objektov na oblohe.
 
 

 
1 - Atlasy a hviezdne mapy
Používajme iba také mapy, ktoré obsahujú taký rozsah objektov, ktorý je v rámci našich pozorovacích limitov. Atlasy, ktoré zobrazujú celú oblohu z dôvodov prehľadnosti obsahujú iba hviezdy do 8. magnitúdy. Tie isté atlasy však obsahujú aj oveľa slabšie galaxie a iné objekty. Ak sa pokúsime nájsť galaxiu podľa takéhoto atlasu, zistíme, že to nieje vôbec jednoduché lebo pri pohľade do ďalekohľadu uvidíme oveľa viac hviezd ako je v atlase a len slabučký náznak danej galaxie - jej jadro. Tieto atlasy teda nie sú veľmi praktické pri pozorovaní. Na druhej strane sú veľmi vhodné pre skúsenejšieho astronóma, ktorý už požadovaný objekt predtým pozoroval a atlas mu slúži len na pripomenutie jeho polohy. Pre začiatočníka sú oveľa vhodnejšie mapky okolia požadovaného objektu s hviezdami medznej hviezdnej veľkosti jeho ďalekohľadu. Takéto sú buď v špeciálnych atlasoch pre amatérsku astronómiu alebo si ich môžete vytlačiť sami s použitím simulátora oblohy pre PC ako je napríklad Megastar alebo Starry Night. Jednou vetou - mapa by mala obsahovať to, čo naozaj vidíte v okulári. V ideálnom prípade by ste mali mať takúto mapku pre každý jeden slabší objekt, ktorý chcete pozorovať. Môžete si tiež vytlačiť jednoduchú mapku Marsu. Mapky si vytlačte a založte do praktického fascikla, ktorý si budete so sebou brávať na pozorovanie. Od toho ako kvalitne si pripravíte mapy bude priamo závisieť to, koľko objektov za noc odpozorujete - respektíve pomer času lokalizácia:pozorovanie. V teórii by ste mali stráviť čo najmenej času vyhľadávaním objektov a čo najviac ich pozorovaním. Bol som už neraz svedkom toho, že bez prípravy to býva naopak.

2 - Astronomický denník
Čo v dnešnej dobe nieje na papieri - neexistuje. Ak chcete aby ste mohli sledovať svoje pokroky a aby sa vaše pozorovania zachovali zapisujte si ich do denníka. Tento denník je pre vaše osobné použitie, takže je na vás akú podobu má mať. Pozorovania, ktoré chcete poslať astronomickým inštitúciám by však mali mať predpísanú formu. Presné detaily a formuláre vám poskytne redakcia. Základnou výhodou je, že všetky pozorovania sú zoradené od najstarších po najnovšie - to je veľmi výhodné pri periodických javoch. Z vlastných skúseností viem, že keď sa pozriem na vlastný záznam v denníku spred desiatich rokov, oživí to moje spomienky tak, že presne viem opísať aké bolo vtedy počasie, teplota, s kým som pozoroval atď. Denník mi oživí staré obrazy, ktoré ležali v pamäti celé roky tak, ako keby som sa na ne pozeral práve v tejto chvíli. A to hovorím len o jednoduchej kresbe rukou. Fotografie a video sú ešte vernejším záznamovým médiom no o tom neskôr. Buďte obzvlášť opatrní ak si vediete denník v počítači aby ste si ho pravidelne zálohovali na vhodné a spoľahlivé médium. Aj to najdokonalejšie PC môže zlyhať. Ak po niekoľkých rokoch zapisovania nahliadnete do denníka, zistíte, že aj napriek tomu, ak ste pozorovali každý deň, nikdy ste nepozorovali to isté a v tom istom poradí. Dá sa povedať, že každý deň v astronómii je jedinečný - to robí astronómiu takou zaujímavou.

3 - Písacie pomôcky
Ak pozorujeme a kreslíme objekty, tak by sme to oficiálne mali robiť na predpísaný formulár a vždy ceruzkou - teda žiadne farby atď. Na zapisovanie však radšej používajme pero aby nám naše záznamy po desiatich rokoch nezmizli. Pre záznamy v denníku pre vaše osobné použitie používajte to čo je pre vás najvhodnejšie. Denník sprehľadníme ak použijeme rôzne farby. Chráňte si svoj denník pred poškodením aby ste neprišli o svoje cenné pozorovania. Ak sú pozorovacie podmienky príliš tvrdé a mohlo by sa stať, že denník sa poškodí, radšej ho nechajte doma a pozorovania si zaznamenajte na nejaký kus papiera - potom doma si svoje pozorovania prepíšte do denníka. Na kreslenie je najvhodnejšia kvalitná pentelka - kreslí vždy tenkú čiaru, čo je vhodné pri kreslení drobných detailov a netreba ju nikdy strúhať.

4 - Diktafón
Jeho výhody sú nepochybné, odbremení váš zrak a ruky, ktoré sa radšej môžu venovať práve prebiehajúcemu javu. Záznam si môžete uložiť do súboru v PC a taktiež ho neskôr prepísať do svojho denníka. S diktafónom vaše oči zostávajú stále v tme - pri zápise potrebuje nejaké to osvetlenie, ktoré vás oslepuje. Nezabudnite na náhradnú baterku, tá sa 'vždy' vybije uprostred pozorovania.

5 - Guma
Ak kreslíme objekty ceruzkou tak skoro nikdy nenakreslíme perfektný obrázok na prvý pokus - najmä pri Mesiaci. Guma je teda rovnako dôležitá ako ceruzka.

6 - Osvetlenie
Nakoľko astronomické pozorovanie je vo väčšine prípadov nočná aktivita, kvalitné osvetlenie je nevyhnutné. Na prípravu techniky môžeme použiť štandardnú baterku. Najlepšie sú moderné baterky, ktoré používajú viacero vysoko svietivých diód. Tieto baterky majú vysokú životnosť a dobrý výkon, navyše sú veľmi ľahké, odolné a vhodné aj pri chôdzi lesom. Veľké baterky s 1A halogénovou žiarovkou napájané prístrojovým akumulátorom a dosvitom 1 km, ktoré vážia okolo 2 kg nie sú veľmi vhodné pre nočné pozorovanie nakoľko oslepujú a koncentrujú všetko svetlo do jedného veľmi jasného bodu. Navyše vydržia svietiť iba 4 hodiny ak sú plne nabité. Ich hmotnosť je taktiež veľmi nevhodná. Na zapisovanie poznámok a na prácu s pozorovacou technikou počas pozorovania budeme potrebovať aj baterku s tlmeným najlepšie červeným svetlom. Musíme dávať pozor aby sme oči počas pozorovania neoslepili jasným svetlom, v opačnom prípade nebudeme schopný pozorovať slabé plošné zdroje zhruba pol hodinu. Aj pozorovanie mesiaca oslepuje, takže by sme ho mali pozorovať podľa možností až nakoniec.

7 - Náradie
Pri pozorovaní sa často stáva, že treba niečo dotiahnuť, nastaviť alebo opraviť. Namiesto toho aby sme so sebou stále nosili sadu skrutkovačov a kombinačky bude stačiť ak vo vrecku vždy budeme mať univerzálny nôž aký dnes vyrábajú mnohé spoločnosti.

8 - Kompas
Pri jasnej nočnej oblohe nemáme žiadny problém s lokalizáciou svetových strán. No ak sa zamračí, tak sme stratení. Kompas je potrebný ak pozorujeme úkazy a objekty večer alebo ráno, keď je Slnko ešte pod obzorom a hviezdy už/ešte nevidno. V týchto prípadoch vieme zistiť azimut objektu a nastaviť ďalekohľad podľa kompasu. Takýto postup môžeme použiť ak chceme zbadať Merkúr alebo Mesiac krátko po nove. Banícky kompas sa obzvlášť hodí. Meria totiž aj sklon a má zrkadlo, z pomocou ktorého môžeme zmerať azimut hviezd. Ako by sme priložili kompas ku hviezdam? Meranie sklonu využijeme ak chceme odmerať uhlovú výšku objektu nad obzorom.

Pri niektorých pozorovaniach taktiež môžete využiť vedeckú kalkulačku a to najmä pri prevode jednotiek zo 60-kovej sústavy na 10-kovú alebo pri prepočte súradníc objektov.

Rozšírené vybavenie
 
Ak to myslíte naozaj vážne, tak budete potrebovať aj ďalšie vybavenie, ktoré vám umožní nielen rozšírené pozorovacie možnosti ale taktiež záznam toho čo pozorujete.
 
 

 
1, 2 - Pomocné ďalekohľady
Predtým ako na objekt zameriame náš hlavný prístroj s úzkym zorným poľom si môžeme dané miesto oblohy pozrieť pod širším uhlom pohľadu. Špecificky 'cestu' po ktorej potom pôjdeme veľkým ďalekohľadom od hviezdy, ktorú nájdeme v hľadáčiku až ku objektu. V prípade zákrytov objektov Mesiacom, menším ďalekohľadom sledujeme vzdialenosť objektu od Mesiaca, kým hlavným ďalekohľadom pozorujeme niečo iné. Hlavný ďalekohľad potom namierime na Mesiac až tesne pred zákrytom. Menším ďalekohľadom si taktiež môžeme detailnejšie skontrolovať pozorovacie podmienky v mieste v ktorom chceme pozorovať a namieriť tam hlavný prístroj len ak sú výborné. Triédre sú najvhodnejšie prístroje na pozorovanie veľmi jasných komét akými boli Hiakutake a Halle Bopp.

3 - Spoľahlivý fotoaparát
Je žiaduce aby sme čo najviac pozorovaní aj fotograficky zdokumentovali. Za týmto účelom by sme mali používať iba spoľahlivú a presnú techniku, ktorá pracuje aj pri nízkych teplotách vzduchu. Fotoaparát by mal taktiež mať čo najväčšie rozpätie časov (B - 1/8000s) s čo najmenším krokom (1/3 expozičného času). V súčasnej dobe sú najvhodnejšie digitálne fotoaparáty s vymeniteľným objektívom. Tieto dokážu zaznamenať aj video. No tieto sú stavané na denné svetlo a nie na svetlo nočnej oblohy. Po rozobratí fotoaparátu sa tento filter dá vymeniť. Filter predávajú špecializované obchody. Dostanete taktiež už upravený fotoaparát.
 
4 - Diaľkové ovládanie
Niektoré fotoaparáty majú v príslušenstve aj diaľkové ovládanie s precíznym časovačom, B funkciou, sekvenčným časovačom a samospúšťou. Používaním diaľkového ovládania sa vyhnete roztraseniu fotoaparátu pri fotografovaní dlhým expozičným časom. Sekvenčný časovač využijete pri fotografovaní postupiek.

5 - Vreckový statív
Tento sa vám hodí ak sa nenachádzate priamo vo vašom pozorovacom stanovisku alebo na hvezdárni, kde máte k dispozícii montáže alebo statívy. Využijete ho všade, kde nájdete kus pevnej konštrukcie na ktorú sa dá pohodlne pripevniť. Je nenahraditeľný pri fotografovaní teleobjektívom alebo dlhým expozičným časom.
 
6 - Náhradná batéria
Napriek indikátoru stavu batérie na vašom fotoaparáte sa pri serióznom využití prístroja môže stať že sa vybije batéria skorej než ste predpokladali.

7 - Sada objektívov s transfokátorom
Nenahraditeľné pri fotografovaní rôznych typov úkazov a výsekov oblohy alebo súhvezdí. Na obrázku sú z ľava do prava: teleobjektív, základný a širokouhlý objektív.

8 - Objektívy vysokej svetelnosti
Na fotografovanie komét, meteorov a Mliečnej dráhy sú vhodnejšie objektívy s vysokou svetelnosťou. Objektívy s transfokátorom majú totižto vždy o niečo nižšiu svetelnosť ako objektívy z pevnou ohniskovou vzdialenosťou.

9 - Filtre
Polarizačné filtre stlmia modré svetlo oblohy a zvýraznia objekty "za ňou". UV filter nepustí do objektívu UV žiarenie, ktoré rozmazáva fotografiu. Tento filter nájde uplatnenie najmä pri vysokohorskej fotografii. Pri astronomickej fotografii sa taktiež používajú farebné filtre, no tie už skôr patria do sféry profesionálnej astrofotografie.

10 - Adaptéry
Na poriadne nasadenie vášho fotoaparátu na väčšinu ďalekohľadov budete potrebovať adaptéry, ktoré taktiež umožnia nasadenie objektívov od iných výrobcov na váš fotoaparát. Na hvezdárňach majú množstvo starých kvalitných objektívov s výbornou svetelnosťou so závitom na Zenit alebo Pentax.

11 - Okulárový adaptér
Adaptéry s priemerom 1 ¼ inch a 2 inch umožnia nasadenie vášho fotoaparátu priamo do otvoru v okulárovom výťahu ďalekohľadu. Toto je výhodné najmä preto, že držiak okulárov obsahuje zrkadlo ktoré umožňuje fotografovanie v oveľa pohodlnejšej polohe - radšej než ležať pod ohniskom ďalekohľadu.

12 - Makro krúžky
Tieto predlžujú vzdialenosť fotoaparátu od okulárového výťahu. Niekedy sa kvôli nevhodne umiestneným ovládacím prvkom na tubuse ďalekohľadu nedá fotoaparát nasadiť priamo na okulárový výťah.

Záver

Večery strávené s ďalekohľadom sú nepochybne veľmi cenným zážitkom a ak si na pozorovanie zvyknete, tak sa z astronómie môže stať záľuba, ktorá vás bude obohacovať celý život. Ukázali sme si, že aj napriek tomu, že teoretická astronómia je nesmierne zložitá, pozorovanie také vôbec byť nemusí. V skutočnosti toho na základné astronomické pozorovanie zas až toľko nepotrebujete. S jednoduchším vybavením budú vaše zážitky z pozorovania nočnej oblohy často oveľa krajšie ako by boli zo zbytočne sofistikovanou a predimenzovanou technikou. Každý vie, že najťažšie sú začiatky. Ak sa v astronómii len začínate pohybovať, tak by ste mali robiť viacero malých krokov radšej než jeden veľký. Zo začiatku vás všetko od astronómie len odrádza: cena pozorovacej techniky, zima, tma, nevhodné časy úkazov, nedostatok literatúry a zlé počasie. Po určitom čase si však na všetko zvyknete a z utrpenia sa stane záľuba. Príprava na pozorovanie tento proces významne urýchli. Prajeme vám veľa úspechov pri vašom pozorovaní.
 
Martin Golembiovsky
 
 

Valid XHTML and CSS.