Home Tlačové správy Európske južné observatórium jubiluje
Európske južné observatórium jubiluje Tlač
Napísal užívateľ Tomáš Dobrovodský   
Štvrtok, 04 Október 2012 20:00

Tento rok na jeseň oslavuje ESO (Európske južné observatórium) 50 rokov od svojho založenia. 5. októbra 1962 bola podpísaná medzivládna dohoda o ESO medzi Belgickom, Francúzskom, Nemeckom, Holandskom a Švédskom. Po polstoročí existencie sa rodina ESO rozrástla na 15 členských krajín a dnes predstavuje významnú svetovú astronomickú inštitúciu s najvýkonnejšími astronomickými zariadeniami.

 

ESO je prvotriednou vedecko-technickou organizáciou zaoberajúcou sa výskumom vesmíru. Uskutočňuje ambiciózny program zameraný na projektovanie, konštrukciu a prevádzkovanie výkonných astronomických zariadení, ktoré umožňujú uskutočňovať dôležité vedecké objavy v astronómii. Taktiež zohráva dôležitú úlohu v rozvíjaní spolupráce v astronomickom výskume v medzinárodnom meradle.

Vedecké, technické a administratívne sídlo ESO sa nachádza v nemeckom Garchingu. Samotné pozorovania sa realizujú prostredníctvom najmodernejších a najvýkonnejších prístrojov umiestnených v oblasti jedných z najlepších pozorovacích podmienok na Zemi - na juhoamerickom kontinente, v púšti Atacama v Čile. ESO tu prevádzkuje tri unikátne observatóriá svetovej úrovne: La Silla, Paranal a Chajnantor.

Prvé pozorovacie miesto leží v nadmorskej výške 2400 m.n.m., na vrchole hory La Silla, vzdialeného asi 600 km severne od Santiaga de Chile. Nájdeme tu niekoľko optických ďalekohľadov s priemerom zrkadiel do 3,6 m. Jedným z nich je aj 3,5 metrový NTT (New Technology Telescope - Ďalekohľad novej technológie). Tento prístroj sa stal priekopníkom vo vývoji astronomickej techniky, keďže bol ako prvý na svete vybavený aktívnou optikou, bez ktorej sa súčasné moderné veľké ďalekohľady už nezaobídu. Súčasťou prístrojového vybavenia na La Silla je momentálne aj najvýkonnejšie zariadenie na vyhľadávanie extrasolárnych planét - spektrograf HARPS (High Accuracy Radial velocity Planet Searcher).

Druhé pozorovacie stanovisko sa môže pochváliť jednými z najsuchších podmienok na zemskom povrchu vôbec. Na vrchole hory Cerro Paranal, asi 130 km južne od mesta Antofagasta v nadmorskej výške 2635 m.n.m., nájdeme vlajkovú loď európskej astronómie - sústavu ďalekohľadov VLT (Very Large Telscope). Tvoria ju 4 hlavné ďalekohľady, každý s priemerom 8,2 m. Ich mená sú Antu, Kueyen, Melipal a Yepun a v reči domorodých indiánov Mapuche znamenajú Slnko, Mesiac, Južný kríž a Večernica.
Pre lepšiu predstavu: jedným takýmto ďalekohľadom môžu byť pri hodinovej expozícii zaznamenané až objekty do hviezdnej veľkosti 30 mag, čo zodpovedá jasnosti 4 miliardy krát menšej, než majú telesá ešte viditeľné voľným okom.

Veľkou výhodou VLT je, že ho je možné využívať ako obrovský optický interferometer (VLTI - VLT Interferometer). Princíp spočíva v tom, že skombinovaním svetla z niekoľkých hlavných a pomocných ďalekohľadov (tie pomocné sú v prípade VLT štyri s priemermi 1,8 m) sa dosiahne hodnoty rozlišovacej schopnosti priemeru zrkadla rovnajúcej sa vzdialenosti medzi najvzdialenejšími zrkadlami sústavy. V prípade VLTI je to vrátane pomocných ďalekohľadov až 200 m.

Najnovším z veľkých projektov ESO je ALMA (The Atacama Large Milimeter/submilimeter Array). V preklade Veľká milimetrová a submilimetrová anténna sústava, ktorá pozostáva zo 66 parabolických antén s priemerom 7 a 12 metrov. Jej stavba začala v roku 2003 na náhornej plošine Llano de Chajnantor vo výške 5000 m.n.m. Táto vysoká nadmorská výška z nej robí najvyššie položené astronomické pracovisko na Zemi. Bola vybudovaná v doslova celosvetovej spolupráci krajín Európy, Východnej Ázie, Severnej Ameriky a Čile. Európskym zástupcom je práve ESO.
 

Štyri antény zo sústavy ALMA. Zdroj: ESO/José Francisco Salgado
 

Európska astronómia ani po polstoročnici rozhodne nezostáva stáť na mieste. Dôkazom je odsúhlasený ambiciózny projekt výstavby najväčšieho ďalekohľadu pre viditeľné svetlo a blízku infračervenú oblasť s názvom E-ELT (European Extremely Large Telescope). Priemer jeho primárneho zrkadla bude 42 m a jeho úhrnná plocha neuveriteľných 1300 štvorcových metrov. Ako najvhodnejšie miesto výstavby tohto obra bolo určené Cerro Amazones s nadmorskou výškou 3064 m.n.m. a termín uvedenia do prevádzky je zatiaľ predpokladaný na rok 2022.

Viac informácií o E-ELT a samozrejme aj o ESO sa môžete napríklad dozvedieť v tomto článku.

Každý rok je podaných niekoľko tisíc žiadostí o pridelenie pozorovacích časov na ďalekohľadoch ESO, čo niekoľkonásobne prevyšuje ich kapacitu. Z výsledkov ich pozorovaní sú publikované stovky recenzovaných prác a aj vďaka tomu zostáva Európe primát  najproduktívnejšieho astronomického pracoviska na svete. 

Ako je zrejmé, konzorcium európskych krajín sa rozhodne nechystá ustúpiť z popredného miesta v astronomickom výskume. V ďalšom polstoročí a možno ani nie v tak veľmi vzdialenej budúcnosti, sa teda môžeme tešiť na veľa vzrušujúcich objavov. Tak, všetko najlepšie Európske južné observatórium.

Zdroj: www.eso.org  

 

 

Valid XHTML and CSS.