Home
Až na južný horizont
Napísal užívateľ Tomáš Dobrovodský   
Utorok, 19 Jún 2012 07:42
Ako ľudia dívajúci sa pravidelne na hviezdnu oblohu, nachádzame na nej z našich zemepisných šírok notoricky známe hviezdy zoskupené do súhvezdí. Čím sme starší, tým viac nadobúdame dojem, že nás na nej už veľa vecí neprekvapí. V nasledujúcich riadkoch chcem ale využiť práve uplynulú časť roka, ktorá dokazuje, že aj od nás je možné pozorovať zaujímavé zákutia oblohy a aspoň časti súhvezdí, o ktorých si často myslíme, že sú len záležitosťou dovolenkových destinácií južne od nás. Nemalý podiel na tomto zdanlivom posune horizontu má samozrejme aj reliéf terénu a výrazne zhoršené pozorovacie podmienky v jeho blízkosti.
 
Možno je to niekedy trochu podceňovaná skutočnosť, ale aj z našich končín pozorujeme pomerne veľkú časť južnej oblohy. Z južnej časti Slovenska by sme teoreticky mali vidieť všetky hviezdy, ktorých deklinácia nie je väčšia ako -42°. V polovici mája nastáva napríklad obdobie, kedy sa po západe Slnka pre Stredoeurópanov dostáva najbližšie k obzoru azda najznámejšie z jej súhvezdí - Južný kríž. K pozorovaniu jeho najsevernejších hviezd však treba cestovať aspoň do severnej Afriky. Jeho okolie tvorí Centaurus, ktorého veľmi dobre poznali už Starí Gréci. V dôsledku precesného pohybu zemskej osi, vychádzal pred 2500 rokmi obrazec jasných hviezd tvoriaci jeho základ, v zemepisnej šírke Atén celý nad južný obzor. A spolu s ním aj hviezdy Južného kríža.

My sa dnes musíme uskromniť aj s tou trochou, čo nám zostáva a tak môžeme v polovici mája po západe Slnka pozorovať len dve z hviezd Kentaurovej siluety - ι a θ Cen. Jasnejšia z nich Menkent (θ Cen), s deklináciou niečo málo vyše -36° tvorí, ako aj z arabského prekladu jej názvu vyplýva, rameno postavy Kentaura.
 
Kliknutím sa obrázok v novom okne zväčší

O mesiac neskôr, v polovici júna, kulminuje krátko po západe Slnka o niečo východnejšia časť oblohy. Zvieratníkové Váhy so Škorpiónom naši predkovia ešte krátko pred začiatkom nášho letopočtu nerozlišovali a dnešné Váhy nazývali Chelae Scorpii, teda Klepetá Škorpióna. Osamostatnením Váh tak vzniklo jediné zo súhvezdí zvieratníka, ktoré  neznázorňuje živú bytosť. Pamiatkou na spojenie so Škorpiónom však zostali mená dvoch najjasnejších hviezd Váh. Hviezda Zubenelschamali (β Lib) v preklade ako severný pazúr Škorpióna a Zubenelgenubi (α Lib) ako južný pazúr Škorpióna. Pod Váhami nájdeme na snímke aj najsevernejšiu časť súhvezdia Vlk, reprezentovanú hviezdou f Lup.

Ďalšia so zaujímavých hviezd tejto oblasti patrí už samotnému Škorpiónovi. Je ňou δ Sco nazývaná Dschubba. Ešte pomerne donedávna sme ju považovali za nie veľmi nápadnú hviezdu spektrálnej triedy B, no od roku 2000 začala nápadne meniť svoju jasnosť. V roku 2003 ju vo svojom maxime zvýšila takmer o trištvrte magnitúdy, čím na nejaký čas mierne zmenila aj vzhľad samotného Škorpióna. Na vychutnanie si obrazca Škorpióna v jeho celej kráse sa stačí presunúť povedzme do centrálneho Stredomoria. Jeho chvost sa u nás už ponára pod obzor. Skúsení pozorovatelia však vedia, že zatočený koniec chvosta je u nás dobre pozorovateľný. Treba si pochopiteľne zvoliť pozorovacie miesto s dostatočne dobrým a tmavým južným horizontom. Najlepšie v južnej časti Slovenska, kde ho nájdeme najvyššie dokonca necelých 5° nad ideálnym južným obzorom. Tvorí ho nápadná dvojica hviezd Shaula a Lesath. Prvá menovaná patrí do tretej desiatky najjasnejších stálic na oblohe, jej deklinácia je -37° a po hviezde Antares (α Sco) je druhou najjasnejšou v Škorpiónovi. Na snímke je jej jasnosť v dôsledku polohy nízko na obzorom značne skreslená.
 
Kliknutím sa obrázok v novom okne zväčší 
 
Jedovatý, vztýčený chvost Škorpióna má na oblohe ešte jednu zaujímavú úlohu. Vyčnievajúc spod obzoru varovne upozorňuje svojím smerovaním astrológov na miesta, kde ekliptika prechádza medzi Škorpiónom a Strelcom trinástym z ekliptikálnych súhvezdí - Hadonosom.  

Zábery vznikli v mesiaci máj z obce Trnavá Hora v nadmorskej výške 500 m.n.m. V popredí je silueta Štiavnických vrchov.
 

Valid XHTML and CSS.