Home
U priateľov astronómov na Balkáne
Napísal užívateľ Pavol Rapavý   
Streda, 19 September 2012 21:08

Keď sa spomenie dovolenka a Buharsko, väčšina si asi predstaví more a pláž.

My sme sa však vybrali do Rodop blízko gréckych hraníc za našimi astronomickými priateľmi, u ktorých sme naposledy boli pred viac ako štvrťstoročím, na Letnú školu astronómie a astrofyziky, na ktorú boli dvaja z nás pozývaní Slavejom Zlatevom z Hvezdárne v Kardžali v minulosti  niekoľkokrát. Tentokrát bola nostalgia návratu  poznačená smutným výročím jeho tragickej smrti. A aj to bol jeden z dôvodov i cieľov našej cesty.

Pobyt na Belite Brezi

Letná škola astronómie a astrofyziky mala už svoj 42. ročník. Dvaja z nás sme tu boli už v roku 1974 ešte ako delegácia z SÚH a dodnes na to radi spomíname a neboli sme sami, ako sme sa presvedčili na spoločnom slovensko-bulharskom večere, pri prezeraní starých fotiek. Mnohí z niekdajších účastníkov sú dnes už profesionálmi, niektorí vo významných funkciách a aj napriek tomu sa na tábor radi vracajú už ako lektori. Stretnutia s nimi boli veľmi príjemné, čas nič nezotrel, duch školy ostal. Tábor organizuje Hvezdáreň Slaveja Zlateva v Kardžali v spolupráci s Univerzitou Sv. Klimenta Ochridského v Sofii a Národným astronomickým observatóriom Rožen. Zameranie tábora je inšpirujúce, v mnohom odlišné od tých našich. Na „Polanke“ bolo množstvo pozorovacej techniky, no počasie tohto roku neprialo. Akurát  stromy za tých niekoľko desaťročí vyrástli a tak sme si tú trochu južnej oblohy neužili. Príroda však bola krásna a iná ako u nás, bolo čo fotiť aj cez deň, motýle, aké sme u nás nestretli i vzácne pamiatky z blízkeho okolia ako Diabolský most z 15. storočia pri Ardine či Tatul. Niečo sme poznali  už z predchádzajúcich pobytov, nikdy sme sa však nedostali južnejšie cez hranice, keďže prechod do Grécka bol vybudovaný až neskôr.  Jeden deň sme teda cez divoké serpentíny Rodop prešli až k moru  do prístavu Porto Lagos, ktorý kedysi patril Bulharsku. Tu sme sa chvíľku nadýchali morskej atmosféry, užili si slanej vody i škrekotu veľkých morských čajok. V Zlatograde bol úžasný etnografický komplex s ukážkami starých remesiel, no času bolo málo, čakali nás ešte desiatky 180-stupňových zákrut. Serpentíny, horúčava, hlboké kaňony riečok, skalnaté suché kopce s pasúcim sa chudým dobytkom, kde kravám bolo ťažko vidieť nejaké vemená a ovce, nezriedka ležiace rovno na ceste, ak tam bol tieň. To bola krajina, kde sa žije ťažko, kde najčastejšia plodina je tabak na každom kúsku skalnatej pôdy. Sviežu zeleň Slovenska sme videli len vysoko v horách.

 

Tatul

Patrí k tomu najzaujímavejšiemu v súvislosti s archeoastronómiou. V krajine pripomínajúcej skôr sever Afriky, južne od Kardžali je mimoriadne cenné archeologické nálezisko, stará trácka svätyňa venovaná kultu Orfea. Dýcha tu prastará história, ktorá svedči aj o astronomických vedomostiach Trákov. Niektoré stavby majú významnú astronomickú orientáciu, obetné miesto na samom vrchole je v smere východu Slnka v čase zimného slnovratu, čo súvisí s ich kultom života. Najstaršie nálezy  sú z roku 4000 pred. n. l., je to jeden z najvýznamnejších monolitických pamätníkov v Európe. Aj toto miesto sa však zmenilo, už to nie je panenské miesto v zabudnutej krajine ako kedysi. Cestičky upravené, zaplatíte vstupné do areálu a reflektory sú tu pripravené na nelogické nočné osvetľovanie... 

Kardžali

Pred 26. rokmi naša „domovská“ hvezdáreň, dnes nesie meno svojho zakladateľa Slaveja Zlateva. Hvezdáreň bola veľkoryso postavená, v mnohom sme im vtedy závideli. Dnes je situácia iná, bolo nám z toho smutno, rovnako aj na mieste posledného Slavejovho odpočinku.  Jeho bývalý kolega, terajší riaditeľ Agop Uzunbohosjan až obdivuhodne  udržiava činnosť organizácie i tábor na Bielych Brezách. Len s prispením sponzorov, bývalých účastníkov, teraz úspešných astronómov v zahraničí.

Rožen

Cestou do Roženu sme sa zastavili v Smoljane, v meste s najväčším planetáriom v Bulharsku, ktoré, ako sme zažili, sa teší značnému záujmu verejnosti, my sme tu riešili niektoré  technické záležitosti problémov planetárii u nás. Astronóma v Rodopách je však najznámejšia  Roženom, najväčším astronomickým observatórium na Balkáne vo výške 1759 m v blízkosti lyžiarskeho strediska Pamporovo. Prof. Ilian Iliev, náš sprievodca po observatóriu, taktiež niekdajší účastník táborov, s úsmevom ukázal smerom na sever, kde v rovnakej výške je aj naše Skalnaté Pleso a kolegovia s ktorými spolupracuje.

Od roku 1981 je hlavným prístrojom reflektor Ritchey-Chrétien-Coudé s priemerom 2 m, mladšie dvojča Ondřejovského dvojmetra (1967). Modernizáciu a robotizáciu realizoval v roku 2009 ProjectSoft HK a.s.  Pred mohutnou budovou ďalekohľadu je malá kaplnka z roku 1935 ako spomienka na bývalé pútnické miesto.V rozsiahlom areáli sú ďalšie tri kupoly (Schmidtova kamera 50/70 cm, 60 cm Cassegrain, 15 cm koronograf), pracovne, laboratóriá i ubytovacie kapacity. Pod odsuvnou strechou je niekoľko menších prístrojov určených pre vážnejších záujemcov o astronomické pozorovania. Záujem verejnosti o prehliadku je prekvapujúci, ročne observatórium navštívi 10 tisíc ľudí. Po observatóriu je pomenovaný asteroid  (6267) Rozhen, ktorý tu objavil E. W. Elst. Na akýsi príkaz zhora boli tu nainštalované aj stĺpy verejného osvetlenia pekne v rovnomerných vzdialenostiach. Dodnes sú však, vzhľadom na svetelné znečistenie, ešte stále dobré – bez svietidiel.

Srbsko

Cestou tam i späť nám bolo dopriate využiť pohostinnosť nášho priateľa, člena MO SZAA v Rimavskej Sobote, Jaroslava Grňu z Kulpína pri Báčskom Petrovci ako i jeho rodiny. Príjemné bolo počúvať, aj ďaleko za našimi hranicami, mäkkú a ľubozvučnú slovenčinu. Na tunajšom Gymnáziu Jána Kollára, kde učí, je veľmi obľúbený a vážia si ho aj za astronomické úspechy, ktoré dosiahli  spoločne s Jankom Mravikom. Janko má hvezdárničku Night Hawk v neďalekej Báčskej Palanke, pri Dunaji na hraniciach s Chorvátskom. Malinká hvezdáreň je diaľkovo ovládaná – od odsuvnej strechy až po navádzanie či samotné pozorovanie. Otvorená bola len vlani v apríli a  títo naši priatelia už majú, okrem iného, na svojom konte objav novej premennej hviezdy a vyše tridsať tranzitov exoplanét. A ako bolo na návšteve u Janka si môžete pozrieť tu

Našincov tu  v  Petrovci majú radi,  v Dome Matice slovenskej nám len stručne oznámili, že sme vítaní vo dne aj v noci. S dobrým pocitom a spomienkou na priateľstvá, ktoré sa kedysi rodili pod južnou oblohou a vydržali desiatky rokov, sme sa napokon šťastlivo vrátili domov.

 

Daniela a Pavol Rapavý

(písané pre Kozmos)

 

Posledné miesto odpočinku nášho priateľa Dr. Slaveja Zlateva na cintoríne pod observatóriom.

V kupole hvezdárne v Kardžali s jej riaditeľom Agopom Uzunbohosjanom.

 

 

Hvezdáreň je pomenovaná po jej zakladateľovi.

P. Augustín s bulharskými priateľmi pri prezeraní starých fotografií, z ktorých niektoré boli ešte z prvých letných škôl.

Baner letnej školy medzi stromami. Brezy v tejto oblasti vysadil ešte L. N. Tolstoj.

 

Hviezdna obloha na Polanke, zakryté ďalekohľady a čakajúci pozorovatelia.

 

Obetné miesto na Tatule, vysoko nad úrovňou terénu, smeruje k východu Slnka.

Dvojmetrový ďalekohľad typu Ritchey-Chrétien: priemer hlavného zrkadla 2 m, sekundárneho 0,6 m, RC ohnisko 16 m, coudé ohnisko 72 m (spektrograf). 

 

Kupoly Schmidtovej komory a Cassegrainu, v pozadí dvojmetrového RCC ďalekohľadu.

J. Mravik a P. Augustín diskutujú o diaľkovom ovládaní. 

Ďalekohľad „observatória“ Night Hawk: GSO 250/1250 s kamerami Astropix 1.4 zo Slovenska a SBIG ST-7 od astronómov z Macedónska.

 

 

Valid XHTML and CSS.